Dobré ráno prajem všetkým, aký je dnes pekný deň, nemyslíte? Síce je stále zamračene, akoby nás tým už chceli vážne trestať, ale zdá sa mi, že som sa po dlhom čase opäť dobre vyspala. Neviem čím to bude, lebo sa mi nič pozitívne včera neudialo. A možno to bolo nákupom v obchodnom centre :-) Bože, že tie ženy sú už aké úplatné, že? :-)))) A čo.... Aspoň som si spravila trocha radosti. Dnes idem domov. Zatiaľ to nikto nevie.
Adam mi nedávno volal, či by som bola ochotná sa s ním stretnúť. Tak som mu povedala, že idem dnes domov a že sa môžme. Tak to urobíme rovnako ako už milionkrát predtým. Počkáme do polnoci, on sa prikradne k nášmu domu a ja sa vytratím von. Ok, v meste, kde Vás všetci poznajú sa to zdá byť veľmi primitívny nápad, ale vychádzalo nám to doposiaľ vždy.
Možno Vám napadá, že na neho v poslednom čase iba nadávam, tak prečo som celá žhavá ho vidieť... Správne, dobrá otázka. Relevantná. Len neviem či chcete počuť skutočnú odpoveď? Pretože bolesť z toho, že nie je so mnou je väčšia, než z toho, čo mi spravil..... Je to komplikované, aby ste ma chápali. Už ste zažili stav, kedy Vám ubližovalo byť s daným človek, aj s ním nebyť? Keď je pri mne a dotkne sa ma, predstavím si presne to najhoršie.... Striasa ma. Potom, keď som bez neho, chýba mi. Neviem rozkázať srdcu "a teraz ho už neľúb"......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára