Dobré ráno všetkým. Ako ste sa vyspali?? Ja zase, na počudovanie, dobre. Možno to bude počasím. Aj u Vás už svieti tretí deň slnko? Teda u nás tak striedavo, ale koľko málo stačí po tých mesiacoch tmy, že? :-)
Včera som už neprišla. Večer som mala stretko - ako som sa Vám priznala ešte ráno. Inak, premýšľam, či je bezpečné Vám to tu všetko do bodky hovoriť, čo keď to všetko kvôli tomu praskne?! Ale verím, že všetci čo navštevujete môj blog to robíte preto, lebo Vás: buď zaujíma ako to skončí (lebo mňa veľmi) ALEBO sa Vám proste sem-tam dobre prečíta niečo, čo sa Vás netýka ALEBO práveže riešite rovnakú dilemu ako ja. V poslednom čase som si všimla, že s rovnakým problémom nebojujem sama. Je nás viac. A ako som si všimla, tak väčšina žien zmýšľa rovnako ako ja. Neviem či ma má tešiť, že v tom nie som sama alebo byť smutná z toho, že sa to deje viacerým? Nuž.... Každopádne sa teším z každého komentáru od Vás :-) pomáha mi a povzbudzuje.
Ale k veci. Včera som sa vytratila z domu. V tme ma už čakal Adam. Ja viem, chcela som hrať urazenú, ubolenú, ale keď som ho mala pri sebe, na všetko zlé som zabudla. Jediné za čo sa na seba hnevám je to, že som tak SLEPO zamilovaná. A to som sa dušovala pred nejakým časom, že ženy nie sú NAIVKY!!! Ale čo by neboli. Ja som :-( Je to frustrujúce zistenie, hlavne, keď som si kedysi myslela o sebe, že si nepotrpím na romantiku, na veľké prejavovanie citov,.. A vidíte. Je tu jeden človek, ktorý mnou vie tak zamávať, že si nepoznám vlastné meno!
"Chýbala si mi." mi povedal, keď ma objímal. Zápasila som sama so sebou, aby som mu nevlepila bozk na pery.
"Čo ja s tým mám?" pravda bola, že som mala ruka založené na prsiach a bola som pevne rozhodnutá hrať chladnú skalu.
"Neviem čo mám spraviť, aby si mi odpustila."
"To je jednoduché. Nemal si robiť nič a teraz by som sa správala inak...."
"Takže ty si mohla rok a pol chodiť pri mne s druhým a spávať s ním a ja nie?" No dobre, je to vonku..... Už to viete. PODVIEDOL MA..... :-( Keď ja vlastne ani neviem, či sa to dá tak nazvať. Môže niekto niekoho podviesť, keď s ním ani poriadne nie je? Cítim sa však rovnako, akoby som bola za neho vydatá 20rokov. Viete, čo je najhoršie? Viem, že si za to môžem sama. Viem, že som si to zaslúžila. A viem, že nemám právo mu niečo vyčítať. Ok, to je racio a teraz sú na rade city: nenávidím ho zato, nenávidím to, ako sa mohol dotýkať jej, a pritom mne hovoriť o láske, NENÁVIDÍM..!!! Ale kam si s tou straaaašnou nenávisťou zájdem? Nikam! Je to stále nejaký cit.... Keby mi bol už ukradnutý, bolo by to lepšie.
"Vieš, kde je rozdiel?! Vedel si do čoho ideš. Vedel si o všetkom, čo sa deje so mnou a s Erikom. Dovolil si mi, aby som sa s ním rozišla a sľuboval si, že budeme spolu a pritom si už riešil inú?!!!! Zobral si ju tam, kde si bol SO MNOU pred týždňom?!!! Prečo si jednoducho nepovedal, že ma už nechceš? Ešte predtým než som si tým celým rozchodom narobila peklo zo života?!" nedala som sa. Budem Vám musieť vysvetliť celú kauzu "podvodu", aby ste vedeli, prečo mám o niečo väčšie právo na hnev, než on.
"Ľúbim ťa Miriam a budem ti to opakovať dokola! Bol som zúfalý. Nikam sme sa nepohli. Nebola si moja. Bola si jeho. Všetci Vás tak vnímali. Chcel som ľúbiť teba, ale nemohol som, tak som bol s takou, s ktorou som byť mohol..."
"Jaaaaj, chudáčik! Tak si za ňou choď! Nedržím ťa! Ale s takou? Prosím?!! Si mi na smiech!" No dobre, horu ruku tá, čo ste sa v týchto vetách našli. Typická žena. Zhovadí inú len, aby dokázala ako je nad ňou... Ach, že ja som sa ako znížila za všetok ten čas.. Nespoznávam sa.
Tými slovami som sa ho dotkla. Jasný príklad ješitného chlapa. On si myslí akú dieru do sveta urobil a Vy mu jednoducho poviete, že je to iba hlavička na ihle... :-) Chcela som mu ublížiť (opäť sa nespoznávam), chcela som, aby sa cítil rovnako zle ako ja, ak nie horšie. Nechcite vedieť aký pohľad na mňa hodil. Streleného bambiho.
Keď sme na seba smutne obaja hľadeli, srdce mi zmäklo. Toto sme neboli my. Nie tí, čo sa raz náhodou stretli na hrádzi. Nie tí, čo boli schopní urobiť čokoľvek, aby spolu mohli byť.... Napokon som k nemu vystrela ruku a pohladila po líci. Však ja ho i napriek všetkému ľúbim! A chcete vedieť pravdu? Nedám ho!! Nedám JEJ ho!.................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára