Nič krajšie sa mi dovtedy nestalo.....

Čo sa stalo po tom? Začala som klamať viac. Nie len Erikovi. Aj Adamovi. Začala som si schovávať mobil, vymýšľala historky kam chodím,... Pohybovala som sa na tenkom ľade, ale tých pár hodín s Adamom mi za to stálo. Horšie to bolo, keď som čas musela tráviť s Erikom. Prepadali ma výčitky svedomia a v snahe im zabrániť alebo ich zmierniť, som bola k nemu milá akoby sa nebolo nič dialo. Preto sa moja snaha, poskytnúť mu nejaké dôvody k rozchodu, smerovala k nule. Bolo to ako na húsenkovej dráhe. Raz som bola na neho zlá, lebo som túžila byť s Adamom a kvôli nemu som nemohla. Alebo som bola milá ako med, lebo som sa cítila zo svojho konania zle. Adamovi som klamala ohľadom našich pokrokov s Erikom. S Adamom som sa totiž vídala iba v aute na pár hodín do týždňa. Erik u mňa v noci spával. Snáď ani nemusím hovoriť čo som s ním sem-tam musela robiť.....
Vydýchla som si keď som bola v autobuse či vo vlaku na ceste na privát. Tam som bola sama. Bez jedného či druhého. Tam mi však obaja volali a písali. Stávalo sa, že som mala obsadené, keď mi druhý z nich volal v rovnakej minúte. Na začiatku posledného týždňa zimného semestra mi volal do školy Adam. Zbožňovala som počuť jeho hlas a ako mi hovorí, že ma ľúbi.
"Rozmýšľal som....." nezačal práve najlepšie, uznávam. Napäto som čakala nad čím. "Teraz budeš doma dva mesiace a celý ten čas ťa bude mať pri sebe on. Neidem ti teraz niečo vyčítať. Chcel som sa len opýtať, či by som mohol za tebou zajtra prísť." Nechápala som o čo mu ide, či mi chce šetrne do očí povedať, že to už nezvláda..?
"Načo?!" bola moja hysterická otázka.
"Aby sme mohli byť spolu dlhšie než len dve hodiny v aute. Aj inde než len tam."
"A kde budeme?" Dobre, dobre, uznávam, že som reagovala ako vyplašený škrečok.
"Mohol by som zajednať hotel.."
"Hotel?! Načo?!!!!" chytala ma panika.
"No na čo.. Chcem byť s tebou. Chcel by som pri tebe večer zaspať a ráno sa zabudiť." Pravda bola, že som s ním tiež chcela stráviť trochu času aj na pohodlnejšom mieste a ešte viac, chcela som s ním byť dlhšie a ak by sa dalo, stále!
"Dobre, prídi. Zajtra končím o tretej. Dovtedy prídeš?"
"Budem tam."
Paráda. A dostala som sa tam, kam som chcela a zároveň mi to naháňalo hrôzu. Pamätáte ako som písala, že ma každý jeho dotyk privádza do šialenstva? Tak to sa vôbec nezmenilo. Čoraz väčším problémom bolo len ostať v objatí jeho auta. Chcela som sa s ním milovať, ale to by už bol definitívny podvod z mojej strany voči Erikovi. Akoby to, že som bola zaľúbená do iného nestačilo....
Ďalší deň som ani nešla na prednášky. Bola som taká vyklepaná, že som si dokola holila nohy a tam dole (veď viete) a premýšľala čo urobím, keď k tomu dôjde. Lebo odolať by som nebola schopná....
Vyzdvihol ma na byte a išli sme k hotelu. Názov Vám neprezradím :-) Ale bol krásny. V podstate, bolo by mi jedno aj keby sme boli v kravíne, len aby som v ňom mohla byť s ním.

Na recepcii to bola veľmi trápna situácia. Ja viem, im bolo jedno na čo sme tam prišli. Ja som sa však cítila ako Pretty woman na záťahu. Keď sme zatvorili dvere na izbe, rýchlo sme sa začali vyzliekať. Bozkával ma nástojčivo. Ten pocit čo som cítila pri ňom sa nedal porovnať so žiadnym iným. Túžila som po ňom odkedy ma prvýkrát pobozkal a vedela som, že toto je jediná šanca byť jeho. Keď som stála pred ním nahá, opäť sa na mňa zadíval ako na cukrovinku. Na líca mi určite vystupovala červeň od hanby, cítila som sa príliš zraniteľná.

„Prosím, nepozeraj tak na mňa.“ 

„Taká si čarovná, keď sa hanbíš,“ usmial sa, „si to najkrajšie, čo som kedy v živote videl a si moja. Milujem ťa, maličká. Milujem...“

Zobral mi tvár do veľkých dlaní a začal bozkávať na lícach, viečkach, perách . Prechádzal od krku až k mojim prsiam. Nevedela som si ani len predstaviť, čo budem cítiť neskôr, keď už toto bol vrchol všetkého, čo som dovtedy zažila. Sadol si na posteľ a ja som nahá stála pred ním. Všetkému čo robil venoval veľa citu. Dokonca aj oči privrel, aby ho nič nerušilo pri nasávaní vône môjho tela. Dotkla som sa jeho zarastenej tváre a usmiala sa na neho. Začala som ho hladkať po vlasoch a lícach, chcela som, aby sa na mňa pozeral. Cítila som zrazu veľkú silu, keď som videla akú moc mám nad ním. Ako ho opantáva každý milimeter môjho tela, vôňa, biela pokožka... (Cítili ste sa tiež už niekedy podobne? Keď ste užasnuto zistili aké ste mocné, keď ste nahé?) Aaach, keď na to spomínam.... Možno sa čudujete ako si môžem každý detajl toho dňa pamätať, ale verte, že pre mňa sú to tie najkrajšie zážitky. Pomaly si ma položil na posteľ. Ležiac na mne ma bozkával ešte náruživejšie. Cítila som ako sa ku mne snaží dostať, ako sa nedočkavo do mňa tlačí. V tom som sa spamätala a urobila jedinú správnu vec tohto dňa.

„Prestaň.“ Zavzdychala som. Ok, ok, jedna vec bola, čo som povedala a druhá, čo som chcela.

„Chcem ťa Miriam. Dovoľ mi to.“ Prosebne mi šupol do ucha.

Zrazu som ho ucítila v lone a počula ako slastne vzdychol. Usmial sa na mňa. Pozeral mi do očí a nehýbal sa.

„Ľúbim ťa.“ Povedal.

„Tak mi to dokáž.“ Provokačne som vyplazila jazyk. Už nebolo kam ujsť, už to bolo jedno.

Pokrútil pobavene hlavou a pobozkal ma. Nechcela som, aby prestal. Nechcela som, aby to skončilo, aby ma pustil. Tisla som sa k nemu, hýbala bokmi, objala ho nohami okolo drieku a užívala si. Spomínam si jasne, keď som zacítila len ako ma niečo teplé naplnilo a stekalo po stehnách. Pobozkal ma a stískajúc zaspal. Ešte chvíľu som tomu nemohla uveriť. Tomu, aké to bolo nádherné a že mi to vôbec neprišlo nesprávne. Ba naopak. Bola to správna vec. S touto myšlienkou som zaspala aj ja.