Raz mi ktosi povedal: trápi sa iba ten, čo sa CHCE trápiť. Najskôr som toto tvrdenie kategoricky odmietala. Snáď sa trápim preto, lebo mi na to niekto/niečo dal dôvod, nie preto, lebo sa v tom vyžívam...?!
No dnes som si uvedomila, že je to pravda!! Smutné, ale je to tak... Dobre viete, Vy i ja, že som mala celý deň a ešte aj pred pár hodinami blbú náladu z celého nevydareného pohovoru. Adam prišiel domov, povedala som mu o tom (prikrášlila pravdu iba natoľko, aby zo mňa nerobila chuderu) a išiel so Zeusom von. Mobil si nechal doma, vraj mal už telefonátov vyše hlavy, že chce vypnúť. Volal aj mňa, ale radšej som ostala upratať kúpeľňu (nebola by som dobrá spoločnosť). Keď som chcela odhodiť pár vecí do koša, prešla som okolo jeho mobilu, ktorý ostal na gauči. Priam by som prisahala, že sa čas zastavil a chvíľu som naň iba hľadela. Potom mi napadlo, že mám možno poslednú brilantnú možnosť nazrieť mu doň. Rýchlo som k nemu pribehla a začala sa v ňom hrabať. Na moje veľké prekvapenie i úľavu som tam nič podozrivé nenašla až do chvíle, kým som SMS-ky nezrolovala až niekde do minulého roka. Tam to bolo! Meno, ktoré som tajne dúfala, že nájdem! (vidíte, hovorím, že čistá samovražda). Neviem Vám vysvetliť, prečo som ho tam chcela nájsť. Buď som chcela vidieť dôkazy na vlastné oči, alebo som hľadala dôvod na hnev a ešte depresívnejší stav.. Neviem, ktorá z tých možností je horšia.
A tak začalo moje besnenie nad správami a vlastné DOBROVOĽNÉ bičovanie... Netuším ako dlho som tam sedela, netuším koľko času ubehlo ani koľko hektolitrov sĺz som pri tom vyronila. Najhoršie boli odoslané správy. Čítala som tam vety typu: "aj ja ťa ľúbim, budeme spolu, daj mi čas, opustím ju...." Pane Bože!!!! Tým JU myslel MŇA!! Pane Bože!!! Oni dvaja plánovali, že ma pustí k vode a budú spolu!!! Každá otvorená správa a každá veta z nej mi rozrýpavala vždy väčšiu a väčšiu dieru do srdca!! (Neverím, že to toľko znesie, kedy pukne?????!) Vedela by som Vám hádam opísať aj aký je to pocit, keď krváca :-(
Viete čo je na tom celom EŠTE horšie? I napriek všetkému som ako v tranze, ani v záujme vlastnej sebazáchovy, nedokázala jediným jednoduchým pohybom mobil odhodiť. Hľadala som ďalšie usvedčujúce správy a snažila sa stanoviť aj ich časový horizont. Hádam najhoršie bolo, keď som videla odoslanú správu na MOJE číslo a následne na JEJ. Takmer identické keci.... Napriek tomu ako hrozne to znie (alebo práve preto) som potrebovala tú šialenú bolesť cítiť. Mohla som s tým prestať, alebo s tým vôbec nezažať. Ale neurobila som to. Vedome som do toho išla predpokladajúc čo tam nájdem. A ani to mi nebolo sväté... Dodnes som nepripúšťala možnosť, že by sa človek mohol dobrovoľne vystaviť takýmto mukám....
Keď tu celá opuchnutá od revu sedím v apatii na gauči (špirála rozmazaná, tričko premočené od sĺz, červené oči i nos), premýšľam. Ako to môže tak bolieť? Obyčajné slová? Prečo som to chcela vidieť???? Ako mi to vôbec mohol urobiť???!! JA SOM SA SNAŽILA OD SEBA ERIKA ODOHNAŤ a on čo robil?!!!! Vytváral si s INOU INÝ vzťah!!! Pane Bože.... Myslím, že som v dôsledku tohto rozjímania donútená opraviť svoje predošlé tvrdenie....... Možno som ani tak nechcela vedome trpieť, ako som len chcela poznať odpovede na moje nevyslovené otázky. Prenasledujú má odkedy sa mi priznal. Bála som sa pýtať, lebo som nechcela poznať odpovede, no teraz pripravená SOM vypočuť si ich. Musíme to ukončiť, aby sme my dvaja mohli začať........ Lenže netuším ako na neho pozrieť, keď sa so Zeusom vráti.......... :-(
Skvelo napísané!Nikomu by som toto nezávidela, ale je strašne uveriteľné, veď sa to môže stať hocikomu...
OdpovedaťOdstrániťMyslím že by som sa zachovala rovnako. moja zvedavosť a chtenie nájsť odpovede by bolo silnejšie ako zdravý rozum a slepé predstieranie že sa nič nedeje...
Ďakujem pekne za koment i za názor. Teraz si už aspoň nemyslím, že som to nemala robiť.... Žiaľ, on si všimol, že sa niečo deje a ja som stále bližie k tomu, že sa ho na to predsa len opýtam :-(
Odstrániť