Čaute ženy,
pýtate sa kde som ZASE bola DVA DNI? Nuž.... Premýšľala som, ako Vám to poviem... A či vôbec mám.. A čo poviem Adamovi?? Sakra... Nie takto som to plánovala!!
OK, myslím, že niet inej cesty, ako to proste na Vás vybaliť:
NEDOSTALA SOM TO!!!!
Spočiatku som nechcela maľovať čerta na stenu, veď to poznáte: mešká to minútu a už stresujeme, nakoniec to aj tak príde a vydýchneme. Ja som však čakala minútu-dve, hodinu-dve, deň-dva a tak tu sedím a počítam...
Bežný scenár, keď sa žena obáva tehotenstva. Hm, obáva.... Je to vôbec správne či pekné slovo, aj keby som BOLA tehotná? Obava by mala byť z niečoho, čoho sa bojíme, čo vyslovene nechceme alebo nás ohrozuje a nie bábo....Z toho stresu a nekonečných otázok a myšlienok som si dnes povyrazila na zmrzlinku. Keď si na ňu spomeniem, opäť sa mi zbiehajú slinky. Moja obľúbená cukráreň s obľúbenou obsluhou mi vždy takto ulahodí, aj keď nechcem. Naháňa mi však hrôzu s akou chuťou som ju zjedla!!! (na obrázku veru aj vidno, že som najskôr pachltne do nej zaborila lyžičku a až potom cvakla :-))
Určite to poznáte (a opäť som použila veľmi frekventovanú hlášku mojej najlepšej kamošky)...: S niekým bývate a samozrejme aj aktívne spávate (alebo len spávate), celý mesiac všetko v pohode až kým nenastane deň D. Vtedy napäto čakáte, lebo šanca je tam VŽDY. Čakáte, čakáte, keď sa nedočkáte kontaktujete kamošky (svoje konzílium) a preberáte model pravdepodobnosti. Ony Vám pritom dokola hovoria, že "ZARUČENE NIE STE TEHOTNÁ", veď čo by Vám aj iné mohli povedať? Dobre vedia, že iné počuť NEchcete a preto sú ochotné klamať Vám, aj keby ste im na rovinu povedali, že ste sa nijako NEchránili. Ale kamošky sú od toho, aby aj napriek takejto očividne možnej možnosti povedali "ale prosím ťa, vieš koľkí sa snažia a ty by si bola len tak.." alebo niečo v tomto zmysle. Hore ruka tá, čo to už zažila. Buď ako tá, čo bola ochotná takto klamať alebo ako tá, čo bola takto klamaná.
Nie je zaujímavé ako nás dokáže upokojiť, ak nám čo len jedna povie, že sa to proste stať NEMOHLO? Vezmime si príklad: jedna by mi povedala, že určite SOM tehotná, druhá, že určite NIE SOM. Hádajte, ktorej by som verila :-)
Tak či onak, zatiaľ som to nepovedala žiadnej kamoške a čudujem sa, že Vám to opäť vešiam na nos. Začala som mať však dojem, že tu môžem povedať čokoľvek, čo je príjemné... Nuž ale čo ďalej?
Adam je doma, zase niečo pozerá na nete a ja si vylievam srdce a radím sa s Vami. Absolútne mi nepomohlo, keď mi včera povedal, že mi narástli prsia (čo by ma za iných okolností samozrejme potešilo). Dá rozum, že som si začala vehementne vyhľadávať na internete za aký čas sa zväčšujú prsia a kedy sú na tele viditeľné prvé znaky gravidity. Chcela som počkať ešte pár dní a potom by som zašla za gynekológom. Nechcem vyzerať ako hysterická krava. Tak vyčkám a uvidíme. Ak prídu nepôjdem, ak neprídu pôjdem. Logické, nie? :-)
Začína mi však vadiť byť v tomto strese sama. Každú chvíľu som bližšie k tomu, aby som mu o tom povedala, ale bojím sa jeho reakcie. Čo ak začne šalieť viac než ja a zistím, že jeho reakcia sa mi v žiadnom prípade nepáči? Čo ak by to dieťa chcel a ja by som cítila tlak z jeho strany, lebo ja ho ešte nechcem? Alebo ho nebude chcieť a mňa urazí to, že so mnou nad zakladaním rodiny ešte neuvažuje? (Typická žena - neviem čo chcem, ale v hocijakom prípade sa nahnevám :)) Tak sa pýtam Vás, baby, čo mám urobiť? Povedať? Poraďte prosím, čakám online na Vaše rady. Ďakujem!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára