Pondelok ráno a na profesii veru zatiaľ žiadna sláva. Tak tu sedím s rannou kávou po pravici, Zeusom po lavici a Amy na mojich nohách (aspoň príjemne zohrieva). Chytá ma panika. Čo budem robiť každý boží deň bez práce? Ráno vstanem, pripravím Adamovi raňajky, on ide do práce a ja nečinne sedím doma (prípadne sem napíšem svoje myšlienky). Buď niečo upracem alebo prehadzujem. Neustále pretláčanie nábytku z jedného konca na druhý ma už ale nebaví. Tak sa pýtam, či máte nejaké rady/typ ako z tohto domasedenia nezošedivieť?
Možno často premýšľam nad hlúposťami iba pre priveľa času a primálo aktivít. Mám pár kamarátov (nepotrebujem tisíc), s ktorými by som čas trávila, keby neboli prácoupovinní. Tak som v skupine známych ostala jediná ako nezamestnaná. Keď si spomeniem ako som sa tešila, že výdem zo školy a budem zárobkovočinná. Ach....
Tak mi neostáva iné, iba Vás otravovať svojimi postrehmi a novinkami v živote. Ak ste čítali môj posledný príspevok, možno ste nadobudli mylný dojem z Adamovho posledného správania. Možno ste si začali pomaly myslieť, že je nadpozemsky romantický, ohľaduplný, empatický a blabla. Milé čitateľky, Adam je stále iba chlap. A ako chlap sa aj 99,9% času správa. Nechcem o ňom hovoriť škaredo, veď hovorím o vlastnom partnerovi. Chcem len dať na správnosť, že ŽIADEN chlap nie je pozorný celoživotne a že ak aj taký je, má na to dôvod. Mojím šťastím (v nešťastí) bolo, že Adamovým dôvodom na romantické gesto, bolo dusno, ktoré chcel vyriešiť. Ovšem, jeho snaha bola lepšia ako drôtom do oka, čo si budeme klamať. Len nechcem, aby ste žili v dojme, že žijem s vysneným hrdinom, o ktorom iba čítate a nikdy ste ho na živo nestretli . Hoci ho veľmi ľúbim, musím priznať, že je: egoistický a samoľúby, ktorý bol maminkou taký hýčkaný, že mu nie je dobré takmer nič, čo uvarím, čo napečiem, ako vyperiem,ako vyžehlím atď (určite to poznáte, ak s niekým žijete pod jednou strechou).
Včera, keď sme sa vrátili zo spomínaného víkendu som chcela prezliecť posteľnú bielizeň, nech búvame v čistučkých a voňavých perinách. On sedel za počítačom a riešil firemné záležitosti. Dorazil ma však, keď sa postavil nadomňa a spýtal, prečo to robím tak, a nie hentak. Pozrela som na neho výrazom "ešte jedno slovo a prerazím ťa cez zábradlie", tak sklopil uši a odišiel. (Tak akože, potrebujem ja počúvať od neho, čo mám ako robiť? Nech si to urobí sám, keď vie tak veľmi teoretizovať)!!
A tak sa Vás chcem spýtať, tých, čo majú s týmto skúsenosti: dá sa chlapa naučiť novým "móresom"? Dá sa ho navyknúť na, možno, iné pravidlá v domácnosti, než na ktoré bol doposiaľ naučený? Pretože... Už niekoľko mesiacov sa ho snažím naučiť, aby po sebe (ak už ho aj neumyje), špinavý riad ZODVIHOL a dal DO DREZU!! Väčšinou mi ho nechá na stole, akoby som po ňom mala všetko odkladať. Alebo nech špinavú lyžičku od kakaa či kávy nedáva na OBRUS, ale na tanier!! Veď tam ho má pred sebou!! Alebo nech svoje ponožky nerozhadzuje po dome, ale keď si ich už zobul, nech ich ZODVIHNE a ODLOŽÍ do špinavého! Veď ten ratanový "zbierač prádla" stojí rovno pred ním!!
Sú to všetko veci, ktoré som si nemyslela, že budem niekedy riešiť. Nechápala som debatám o tejto téme, boli to všetko pre mňa malichernosti. Zrazu som vyrástla, mám partnera, s ktorým žijem a zrazu riešim ROVNAKÉ problémy! Na jednej strane mi je z toho smiešne, na druhej sa zaprisahávam, že ak budem mať syna, naučím ho základom správania v domácnosti so ženou, aby moju nevestu potom z neho a teda zo mňa šľak netrafil. Lebo všetko je aj tak iba vizitka svokry, nie? :-)))
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára