Pekný nedeľný večer milé čitateľky :-)
Tiež pozeráte bezchybného chlapa na JOJ-ke? Kuriéra? :-) (Tým pádom tu zrejme ani nemáte čas byť). Videla som tento film síce už aspoň 20krát, ale ja z toho herca proste nemám dosť. Je presne ten typ "muž-muža", čo by ma ochránil, zastal sa ma, pobil sa o mňa. Takto nejako vyzerá ideálny chlap v mojej fantázii. Živočíšny, odvážny, ochranársky, silný, pri ktorom by som sa cítila bezpečne. Ovšem, rozumiem tomu, že je to čistá fikcia (a že v reálnom živote určite nevie ani žiarovku vymeniť) a preto som spokojná s mojím Adamom. So všetkými, čo k nemu patrí. Je proste môj.
Zaujímavejšia mi však tentoraz prišla herečka. Predtým som si nikdy neuvedomila, že má viac pieh na celej tvári než ja :-) A to už je čo povedať. Vo svojom staršom príspevku "Ja som Miriam, teší ma" som sa Vám zdôverila, ako som ich nenávidela. Pamätám si veľmi živo, ako som sa na každú jednu škvrnu hnevala a hanbila sa za ňou. Teraz, o pár rokov a ďalších pieh do plusu neskôr, mi pripadá ich riešenie malicherné. Hlavne po tom, čo som sa v piatok dozvedela....
Naposledy som sa priznala, že mi neprišli "mesiačiky". Pri tých všetkých problémoch a emóciách ohľadom nešťastne slávnych SMS-kách som si ani nevšimla, že som menštruáciu mala dostať už MINULÝ týždeň. Potom sme boli cez víkend v Bratislave, kedy sme si užívali zmierovací sex. Nemala som si kedy uvedomiť, že mi to mešká už VYŠE týždňa (čo sa mi predtým nestalo). Príznaky sa stávali čoraz reálnejšie a naše hýrenie bez akejkoľvek ochrany zapadalo do kontextu. S pravdou, čo sa s mojím telom deje/nedeje som musela von. Už len preto, že som šalela obavami. Potrebovala som sa podeliť o ne s ním (nielen s Vami). Niektoré ste mi veru aj radili, aby som mu to povedala. Tak som poslúchla.
Štvrtok večer som notebook zatvorila a išla za ním do kuchyne. Akurát večeral. Tuším som v živote nebola taká ustráchaná a nervózna zároveň. Bála som sa tie slová vysloviť nahlas s obavou, že sa stanú skutočnými... a asi najviac som sa bála, čo tá skutočnosť s nami napácha.
Oprela som sa o zárubňu a sledovala s akou chuťou prežúva. Ledva registroval, že som tam. Bol unavený, trošku sme to s tou telesnou aktivitou prehnali (keby nie, možno by som mu teraz nemusela nič oznamovať!!!) Z vôní, čo sa ťahali kuchyňou mi prišlo špatne (ďalší nepopierateľný príznak mojich obáv). Keď ma naplo spýtal sa ma, čo sa deje. Rukou na ústach som si chystala, čo mu poviem. Lepšie povedané, ako... Keď som si ruku z úst zložila a položila (nevedome) na svoje brucho, nadvihol obočie. Nedôverčivo na mňa pozeral až ku mne priskočil, akoby sa mu nad hlavou rozblikala žiarovka.
"Naozaj?" spýtal sa ma ticho.
"Čo??"
"Čakáme bábo, že??" usmieval sa na mňa. Kameň mi padol zo srdca. Bola som pripravená na krik, výčitky, ale na nefalšovanú RADOSŤ nie.
"Neviem zatiaľ. Príznaky sú, no u doktora som ešte nebola. Až dnes mi to vlastne došlo, keď som si počítala dni. Mala som ich dostať už minulý týždeň, ale doteraz nič. Je mi však špatne aj z tejto vône, čo tu je. Zajtra k nemu zájdem, Nechcela som ti dovtedy nič hovoriť, no nezaspala by som s tým vedomím." počúval každé moje slovo a pri každom sa jeho úsmev viac a viac rozšíril. Tuším ani nechcel pripustiť fakt, že by to nemohla byť pravda. Tuším pripúšťal iba jednu a to, že bude otcom. Objal ma.
"Ľúbim ťa, Miriam! O tom, že budem mať dieťa s tebou snívam odkedy ťa poznám!"
Hm, drahé moje, ak Vás prekvapil, nechcite vedieť, čo som cítila v tú chvíľu ja. Mal pravdu. Nie tak dávno sme sa zmietali v ľúbostnom štvoruholníku a zrazu sme ostali už iba my dvaja. A teraz je veľká šanca, že budeme traja...? Všetka naša minulosť sa mi zdala naraz ďaleká a nepodstatná, priam akoby sa nikdy nebola stala....
Čo som sa však dozvedela v piatok u doktora Vám napíšem zajtra. Som unavená a je už neskoro. Choďte spať tiež - spánok kráse prospieva! Posielam pusu a prajem dobrú noc!!! :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára