Čaute ženy,
správy o stúpajúcej vode sú bezútešné a obrazy na zatopené mestá (mierne povedané) smutné. Nakoniec som rada, že žijem v tomto malom meste a (nateraz) nebehám v gumákoch po záhrade. Aká je situácia u Vás doma? Dúfam, že všetko v poriadku a že nebojujete s týmto živlom...
Už je utorok. Večer. Netuším, čo som robila včera či predvčerom. Dni rýchlo plynú a ja každý jeden prežívam nudne a nezáživne. Mám pocit, že mi život uniká pomedzi prsty. Stretli ste s tým niekedy? S pocitom, že sa na svoj život pozeráte z výkladu a neviete sa poň načiahnuť?
To sa začína diať mne. Všetci okolo mňa niečo prežívajú denno-denne. Ja Vám však nemám čo ponúknuť - čo povedať... Nedeje sa so mnou NIČ. Nie tak dávno bol môj život jeden veľký kolotoč akcie, vzrušenia, školy, kamarátov, zábavy a teraz žijem životom akým ani moja stará mama nie. Ešte aj tá má viac zážitkov z nedeľnej kázne, než ja z celého týždňa doma. Dostala som sa do bodu, kedy náplňou mojej celodennej práce je: riešiť, že nemám prácu (aj to riešim iba ja, Adamovi to nevadí) a riešiť náš vzťah. Celý deň napäto čakám, kedy sa konečne vráti. Je to trápne :-( A mne to NESTAČÍ. Nestačí mi navariť mu, upratať a čakať ho, kým sa mi vráti z práce. Alebo sa cítiť naplnená len tým, že sme spolu. Tak veľmi by som chcela robiť niečo užitočné, podnetné a obohacujúce (nielen finančne). Obávam sa, že celá moje iskra speje do hája, ak strávim dlhší čas týmto spôsobom.
Odkedy som takto začala zmýšľať? Keď tu nado mnou viselo podozrenie,že som tehotná. Zrazu som zvažovala, čo ak skutočne som. Čo budem jednak robiť a: či som svoj život žila tak, aby som príchodom dieťaťa o nič neprišla? Lebo dieťa zmení všetko. Už to nebudete len Vy. Už tu bude malý človiečik, ktorý od Vás bude závisieť a Vy budete musieť NAVŽDY stavať jeho šťastie pred to Vaše (čo nie je zlé, je to správne a prirodzené, ale nie v tomto čase).
Žiaľ, dospela som k záveru, že som v tomto svojom krátkom živote veru nič ešte nezažila, nedokázala, nenaplnila ho.... Rozhodne by mi nestačilo porodiť dve-tri deti. Nechápte ma zle a rovno nezatracujte. Nie som však ten typ ženy, čo si iba túži založiť si rodinu. Chcem deti, to bez debaty, ale aká im môžem byť matka, ako ich mám pripraviť na život, ak zatiaľ neviem o čom je tento svet?!
To sa začína diať mne. Všetci okolo mňa niečo prežívajú denno-denne. Ja Vám však nemám čo ponúknuť - čo povedať... Nedeje sa so mnou NIČ. Nie tak dávno bol môj život jeden veľký kolotoč akcie, vzrušenia, školy, kamarátov, zábavy a teraz žijem životom akým ani moja stará mama nie. Ešte aj tá má viac zážitkov z nedeľnej kázne, než ja z celého týždňa doma. Dostala som sa do bodu, kedy náplňou mojej celodennej práce je: riešiť, že nemám prácu (aj to riešim iba ja, Adamovi to nevadí) a riešiť náš vzťah. Celý deň napäto čakám, kedy sa konečne vráti. Je to trápne :-( A mne to NESTAČÍ. Nestačí mi navariť mu, upratať a čakať ho, kým sa mi vráti z práce. Alebo sa cítiť naplnená len tým, že sme spolu. Tak veľmi by som chcela robiť niečo užitočné, podnetné a obohacujúce (nielen finančne). Obávam sa, že celá moje iskra speje do hája, ak strávim dlhší čas týmto spôsobom.
Odkedy som takto začala zmýšľať? Keď tu nado mnou viselo podozrenie,že som tehotná. Zrazu som zvažovala, čo ak skutočne som. Čo budem jednak robiť a: či som svoj život žila tak, aby som príchodom dieťaťa o nič neprišla? Lebo dieťa zmení všetko. Už to nebudete len Vy. Už tu bude malý človiečik, ktorý od Vás bude závisieť a Vy budete musieť NAVŽDY stavať jeho šťastie pred to Vaše (čo nie je zlé, je to správne a prirodzené, ale nie v tomto čase).
Žiaľ, dospela som k záveru, že som v tomto svojom krátkom živote veru nič ešte nezažila, nedokázala, nenaplnila ho.... Rozhodne by mi nestačilo porodiť dve-tri deti. Nechápte ma zle a rovno nezatracujte. Nie som však ten typ ženy, čo si iba túži založiť si rodinu. Chcem deti, to bez debaty, ale aká im môžem byť matka, ako ich mám pripraviť na život, ak zatiaľ neviem o čom je tento svet?!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára