Dobré ráno prajem všetkým :-)

Zdá sa mi to alebo je dnes naozaj krajší deň než včera? Skutočne stačí dobre sa vyspať a platí "ráno je múdrejšie večera"? Nevadí, každopádne som dnes rozhodne spokojnejšia než včera a vážne sa ospravedlňujem pre svoj depresívny stav :-)

Čo dnes podnikáte? Ja som už napiekla svoju VLASTNÚ PRVÚ VIANOČKU!  

 Takto vyzerala za surova. A viete čo? Vstať o piatej ráno sa oplatilo. Adam mal domáci koláč na raňajky a jeho spokojnosť za to stála :-) Čo chystáte na obed? Mne sa už v chladničke marínujú kuracie prsia. Recept som našla na jednom blogu, môžete si pozrieť tiež: http://sweetlive-recepty.blogspot.sk/2010/12/ivanove-marinovane-kuracie-rezne.html#comment-form Dobrú chuť :-)

Čo zistil doktor?

Mne až teraz napadlo, že som Vám nestihla zdeliť, ako to dopadlo u gynekológa:

Po našom rozhovore som ráno zašla k doktorovi. Spýtal sa ma rutinné otázky, čo ma trápi, prečo som prišla atď. Keď som ležala na "koze" a vyšetroval ma, povedal, že NIE SOM tehotná. Viete, že ani neviem, ktorý pocit ma zachvátil skôr? Či úľava či ľútosť?
Musím priznať, že mi bolo ľúto (aj napriek tomu aký mám momentálne postoj k materstvu), že som musela Adama sklamať. Povedať mu, že nebudeme mať nateraz bábo po tom, čo som ho videla úprimne sa radovať z tejto možnosti, mi padlo ťažšie než povedať, že v tom som. Na druhej strane, to nemení nič na fakte, že na materstvo pripravená NIE SOM. Rozumiete mi? 

Pýtate sa, prečo som mala teda meškanie a všetky stavy nasvedčujúce opaku? Vraj mi menštruácia neprišla, pretože mám CYSTY! Nie je to nič vážne, aspoň to mi tvrdil. Vraj to má takmer každá žena a že v dnešnej dobe je to bežné a ešte bežnejšie, že o tom ani nevedia. To ďakujem pekne.... Vraj ma bude musieť preliečiť, aby sa z toho nevykľul väčší problém. Nuž.... Aj ma vydesil.
Máte s tým, prosím Vás skúsenosti? Ako dlho trvá, kým sa to dá do poriadku? A čo ak nie? Zanechali by ste mi, prosím, komentáre alebo správy? Budem Vám veľmi vďačná, skutočne!!

Dostali ste všetko od života, čo ste chceli?

Čaute ženy,

správy o stúpajúcej vode sú bezútešné a obrazy na zatopené mestá (mierne povedané) smutné. Nakoniec som rada, že žijem v tomto malom meste a (nateraz) nebehám v gumákoch po záhrade. Aká je situácia u Vás doma? Dúfam, že všetko v poriadku a že nebojujete s týmto živlom...

Už je utorok. Večer. Netuším, čo som robila včera či predvčerom. Dni rýchlo plynú a ja každý jeden prežívam nudne a nezáživne. Mám pocit, že mi život uniká pomedzi prsty. Stretli ste s tým niekedy? S pocitom, že sa na svoj život pozeráte z výkladu a neviete sa poň načiahnuť?
To sa začína diať mne. Všetci okolo mňa niečo prežívajú denno-denne. Ja Vám však nemám čo ponúknuť - čo povedať... Nedeje sa so mnou NIČ. Nie tak dávno bol môj život jeden veľký kolotoč akcie, vzrušenia, školy, kamarátov, zábavy a teraz žijem životom akým ani moja stará mama nie. Ešte aj tá má viac zážitkov z nedeľnej kázne, než ja z celého týždňa doma. Dostala som sa do bodu, kedy náplňou mojej celodennej práce je: riešiť, že nemám prácu (aj to riešim iba ja, Adamovi to nevadí) a riešiť náš vzťah. Celý deň napäto čakám, kedy sa konečne vráti. Je to trápne :-( A mne to NESTAČÍ. Nestačí mi navariť mu, upratať a čakať ho, kým sa mi vráti z práce. Alebo sa cítiť naplnená len tým, že sme spolu. Tak veľmi by som chcela robiť niečo užitočné, podnetné a obohacujúce (nielen finančne). Obávam sa, že celá moje iskra speje do hája, ak strávim dlhší čas týmto spôsobom.
Odkedy som takto začala zmýšľať? Keď tu nado mnou viselo podozrenie,že som tehotná. Zrazu som zvažovala, čo ak skutočne som. Čo budem jednak robiť a: či som svoj život žila tak, aby som príchodom dieťaťa o nič neprišla? Lebo dieťa zmení všetko. Už to nebudete len Vy. Už tu bude malý človiečik, ktorý od Vás bude závisieť a Vy budete musieť NAVŽDY stavať jeho šťastie pred to Vaše (čo nie je zlé, je to správne a prirodzené, ale nie v tomto čase).
Žiaľ, dospela som k záveru, že som v tomto svojom krátkom živote veru nič ešte nezažila, nedokázala, nenaplnila ho.... Rozhodne by mi nestačilo porodiť dve-tri deti. Nechápte ma zle a rovno nezatracujte. Nie som však ten typ ženy, čo si iba túži založiť si rodinu. Chcem deti, to bez debaty, ale aká im môžem byť matka, ako ich mám pripraviť na život,  ak zatiaľ neviem o čom je tento svet?!

Prikladám túto fotku iba na demonštráciu svojich slov. Predpokladám, že na celom Slovensku to vyzerá podobne. Ak nie horšie, podľa tých výstrah, čo vydali... Dávajte si každopádne pozor na seba. Neprechladnite, nezmoknite a ak ste autom, pomaly.... :-)

Kedy je správny čas na dieťa?

Pekný nedeľný večer milé čitateľky :-) 

Tiež pozeráte bezchybného chlapa na JOJ-ke? Kuriéra? :-) (Tým pádom tu zrejme ani nemáte čas byť). Videla som tento film síce už aspoň 20krát, ale ja z toho herca proste nemám dosť. Je presne ten typ "muž-muža", čo by ma ochránil, zastal sa ma, pobil sa o mňa. Takto nejako vyzerá ideálny chlap v mojej fantázii. Živočíšny, odvážny, ochranársky, silný, pri ktorom by som sa cítila bezpečne. Ovšem, rozumiem tomu, že je to čistá fikcia (a že v reálnom živote určite nevie ani žiarovku vymeniť) a preto som spokojná s mojím Adamom. So všetkými, čo k nemu patrí. Je proste môj. 

Zaujímavejšia mi však tentoraz prišla herečka. Predtým som si nikdy neuvedomila, že má viac pieh na celej tvári než ja :-) A to už je čo povedať. Vo svojom staršom príspevku "Ja som Miriam, teší ma" som sa Vám zdôverila, ako som ich nenávidela. Pamätám si veľmi živo, ako som sa na každú jednu škvrnu hnevala a hanbila sa za ňou. Teraz, o pár rokov a ďalších pieh do plusu neskôr, mi pripadá ich riešenie malicherné. Hlavne po tom, čo som sa v piatok dozvedela....

Naposledy som sa priznala, že mi neprišli "mesiačiky". Pri tých všetkých problémoch a emóciách ohľadom nešťastne slávnych SMS-kách som si ani nevšimla, že som menštruáciu mala dostať už MINULÝ týždeň. Potom sme boli cez víkend v Bratislave, kedy sme si užívali zmierovací sex. Nemala som si kedy uvedomiť, že mi to mešká už VYŠE týždňa (čo sa mi predtým nestalo). Príznaky sa stávali čoraz reálnejšie a naše hýrenie bez akejkoľvek ochrany zapadalo do kontextu. S pravdou, čo sa s mojím telom deje/nedeje som musela von. Už len preto, že som šalela obavami. Potrebovala som sa podeliť o ne s ním (nielen s Vami). Niektoré ste mi veru aj radili, aby som mu to povedala. Tak som poslúchla. 

Štvrtok večer som notebook zatvorila a išla za ním do kuchyne. Akurát večeral. Tuším som v živote nebola taká ustráchaná a nervózna zároveň. Bála som sa tie slová vysloviť nahlas s obavou, že sa stanú skutočnými... a asi najviac som sa bála, čo tá skutočnosť s nami napácha.

Oprela som sa o zárubňu a sledovala s akou chuťou prežúva. Ledva registroval, že som tam. Bol unavený, trošku sme to s tou telesnou aktivitou prehnali (keby nie, možno by som mu teraz nemusela nič oznamovať!!!) Z vôní, čo sa ťahali kuchyňou mi prišlo špatne (ďalší nepopierateľný príznak mojich obáv). Keď ma naplo spýtal sa ma, čo sa deje. Rukou na ústach som si chystala, čo mu poviem. Lepšie povedané, ako... Keď som si ruku z úst zložila a položila (nevedome) na svoje brucho, nadvihol obočie. Nedôverčivo na mňa pozeral až ku mne priskočil, akoby sa mu nad hlavou rozblikala žiarovka. 

"Naozaj?" spýtal sa ma ticho. 

"Čo??" 

"Čakáme bábo, že??" usmieval sa na mňa. Kameň mi padol zo srdca. Bola som pripravená na krik, výčitky, ale na nefalšovanú RADOSŤ nie.

"Neviem zatiaľ. Príznaky sú, no u doktora som ešte nebola. Až dnes mi to vlastne došlo, keď som si počítala dni. Mala som ich dostať už minulý týždeň, ale doteraz nič. Je mi však špatne aj z tejto vône, čo tu je. Zajtra k nemu zájdem, Nechcela som ti dovtedy nič hovoriť, no nezaspala by som s tým vedomím." počúval každé moje slovo a pri každom sa jeho úsmev viac a viac rozšíril. Tuším ani nechcel pripustiť fakt, že by to nemohla byť pravda. Tuším pripúšťal iba jednu a to, že bude otcom. Objal ma. 

"Ľúbim ťa, Miriam! O tom, že budem mať dieťa s tebou snívam odkedy ťa poznám!"

Hm, drahé moje, ak Vás prekvapil, nechcite vedieť, čo som cítila v tú chvíľu ja. Mal pravdu. Nie tak dávno sme sa zmietali v ľúbostnom štvoruholníku a zrazu sme ostali už iba my dvaja. A teraz je veľká šanca, že budeme traja...? Všetka naša minulosť sa mi zdala naraz ďaleká a nepodstatná, priam akoby sa nikdy nebola stala....

Čo som sa však dozvedela v piatok u doktora Vám napíšem zajtra. Som unavená a je už neskoro. Choďte spať tiež - spánok kráse prospieva! Posielam pusu a prajem dobrú noc!!! :-)

 

Keď to príde zle je, keď to nepríde chceme, aby zle bolo :-)

Čaute ženy, 

pýtate sa kde som ZASE bola DVA DNI? Nuž.... Premýšľala som, ako Vám to poviem... A či vôbec mám.. A čo poviem Adamovi?? Sakra... Nie takto som to plánovala!!

OK, myslím, že niet inej cesty, ako to proste na Vás vybaliť: 

NEDOSTALA SOM TO!!!! 

Spočiatku som nechcela maľovať čerta na stenu, veď to poznáte: mešká to minútu a už stresujeme, nakoniec to aj tak príde a vydýchneme. Ja som však čakala minútu-dve, hodinu-dve, deň-dva a tak tu sedím a počítam...

Bežný scenár, keď sa žena obáva tehotenstva. Hm, obáva.... Je to vôbec správne či pekné slovo, aj keby som BOLA tehotná? Obava by mala byť z niečoho, čoho sa bojíme, čo vyslovene nechceme alebo nás ohrozuje a nie bábo....Z toho stresu a nekonečných otázok a myšlienok som si dnes povyrazila na zmrzlinku. Keď si na ňu spomeniem, opäť sa mi zbiehajú slinky. Moja obľúbená cukráreň s obľúbenou obsluhou mi vždy takto ulahodí, aj keď nechcem. Naháňa mi však hrôzu s akou chuťou som ju zjedla!!! (na obrázku veru aj vidno, že som najskôr pachltne do nej zaborila lyžičku a až potom cvakla :-))

Určite to poznáte (a opäť som použila veľmi frekventovanú hlášku mojej najlepšej kamošky)...: S niekým bývate a samozrejme aj aktívne spávate (alebo len spávate), celý mesiac všetko v pohode až kým nenastane deň D. Vtedy napäto čakáte, lebo šanca je tam VŽDY. Čakáte, čakáte, keď sa nedočkáte kontaktujete kamošky (svoje konzílium) a preberáte model pravdepodobnosti. Ony Vám pritom dokola hovoria, že "ZARUČENE NIE STE TEHOTNÁ", veď čo by Vám aj iné mohli povedať? Dobre vedia, že iné počuť NEchcete a preto sú ochotné klamať Vám, aj keby ste im na rovinu povedali, že ste sa nijako NEchránili. Ale kamošky sú od toho, aby aj napriek takejto očividne možnej možnosti povedali "ale prosím ťa, vieš koľkí sa snažia a ty by si bola len tak.." alebo niečo v tomto zmysle. Hore ruka tá, čo to už zažila. Buď ako tá, čo bola ochotná takto klamať alebo ako tá, čo bola takto klamaná. 

Nie je zaujímavé ako nás dokáže upokojiť, ak nám čo len jedna povie, že sa to proste stať NEMOHLO? Vezmime si príklad: jedna by mi povedala, že určite SOM tehotná, druhá, že určite NIE SOM. Hádajte, ktorej by som verila  :-) 

Tak či onak, zatiaľ som to nepovedala žiadnej kamoške a čudujem sa, že Vám to opäť vešiam na nos. Začala som mať však dojem, že tu môžem povedať čokoľvek, čo je príjemné... Nuž ale čo ďalej? 

Adam je doma, zase niečo pozerá na nete a ja si vylievam srdce a radím sa s Vami. Absolútne mi nepomohlo, keď mi včera povedal, že mi narástli prsia (čo by ma za iných okolností samozrejme potešilo). Dá rozum, že som si začala vehementne vyhľadávať na internete za aký čas sa zväčšujú prsia a kedy sú na tele viditeľné prvé znaky gravidity. Chcela som počkať ešte pár dní a potom by som zašla za gynekológom. Nechcem vyzerať ako hysterická krava. Tak vyčkám a uvidíme. Ak prídu nepôjdem, ak neprídu pôjdem. Logické, nie? :-) 

Začína mi však vadiť byť v tomto strese sama. Každú chvíľu som bližšie k tomu, aby som mu o tom povedala, ale bojím sa jeho reakcie. Čo ak začne šalieť viac než ja a zistím, že jeho reakcia sa mi v žiadnom prípade nepáči? Čo ak by to dieťa chcel a ja by som cítila tlak z jeho strany, lebo ja ho ešte nechcem? Alebo ho nebude chcieť a mňa urazí to, že so mnou nad zakladaním rodiny ešte neuvažuje? (Typická žena - neviem čo chcem, ale v hocijakom prípade sa nahnevám :)) Tak sa pýtam Vás, baby, čo mám urobiť? Povedať? Poraďte prosím, čakám online na Vaše rady. Ďakujem!! 

Ďakujem každej čitateľke! Cením si Vás a už teraz ste mi kamarátkami!

Pekné ráno Vám prajem (začala som trochu sentimentálne) :-) 

Ja viem, že v poslednom čase začínam každý svoj príspevok rozprave o počasí, preto ho dnes vynechám (i keď Vám aj tak poviem, že je STÁLE ZAMRAČENÉ!!!) :-) 

Sedím tu, scenár rovnaký ako včera, predvčerom, predpredvčerom, Adam v práci, ranná káva na pravo na stole, Zeus na pravo pod stolom, Amy na mojich kolenách a ja so svojimi myšlienkami pred pc.  

Už teraz viem o čom by som Vám dnes chcela napísať, no mám srdci ešte jednu vec: každý deň mám niekoľko čitateľov na svojom blogu a z tejto účasti mám veľkú radosť. Nie sú to iba prázdne slová, pretože nemám pocit samoty, keď každý deň trávim rovnako. Cítim sa produktívny a užitočná, keď vidím od Vás komentár alebo like a to všetko iba vďaka Vám! :-) 

Mohla by som Vás poprosiť, čitateľky moje, či by ste mohli svoje obľúbené príspevky zdieľať i sami? Bola by som totiž rada, keby o tomto blogu vedelo čo najviac žien. Prečo? Lebo si myslím, že ak sa máte s kým o svojom probléme porozprávať, má to svoje opodstatnenie. Prečo po druhýkrát? Lebo ste mi poskytli už toľko pohľadov na moje "problémy", ktoré mi pomohli, že by mohli pomôcť aj iným ženám a dievčatám a preto to má ešte väčš význam. Čo poviete? :) Ďakujem Vám vopred za každý share a teším sa na ďalšie a ďalšie postrehy :-)