Aby toto celé nevyznelo ako erotický blog preskočím tú pasáž, keď ma v noci zobudil a užívali si jeden druhého... :-P
Prežili sme krásne tri noci spolu. Iba my dvaja. Bez stresu. Bez schovávania. Celý čas sme boli v tej jednej izbe a dokonale mi to stačilo. Mala som tam všetko, čo som k životu potrebovala - jeho a posteľ :-)
Sem tam som tŕpla, keď mi Erik zavolal, aby sa spýtal čo robím (po pravde, aby vedel s kým som, kde som, čo robím, a prečo nie som iba na priváte zatvorená). Adamovi vtedy vždy rapídne klesla nálada. Vo mne sa zase miešali pocity viny s radosťou. A tak to išlo dokola.
Viete, že som si nikdy nebola myslela, že dokážem byť neverná?? A ešte s takou ľahkosťou... Myslela som, že to robia iba šlapky alebo naozaj bezcharakterné ženy. Neobhajujem svoje konanie, skutky, lebo som sa mohla rozhodnúť inak. Nehovorím, že zrazu je to všetko v poriadku, keď som to robila aj ja. V tom čase som si však skutočne myslela, že riešim situáciu najlepšie ako sa dá. Odstupom času si dokola kladiem otázku, prečo som všetko riešila s takou horúcou hlavou. Prečo som jednoducho nemohla povedať Erikovi "prepáč, už ťa neľúbim, nechcem ti viac ubližovať, skončime to". Miesto toho som v ňom udržiavala falošný dojem lásky a šťastia. Možno som bola mladá (teraz som staršia a múdrejšia iba o vyše ročné skúsenoti). Žiaľ, nasadla som na vlak, z ktorého sa nedalo len tak zoskočiť. Verte, že som každý deň hľadala tú najvhodnejšiu možnosť ako sa vymaniť z týchto nekonečných klamstiev a bolesti. Keď som bola s Adamom, ubližovala som nám obom, keď som bola s Erikom trpeli sme všetci traja.
Tiež si myslíte, že sa raz človeku všetko raz vráti? A to zlé dvojnásobne? Postupne tomu uveríte. Čo sa stalo mne, bolo dosť zlé.... Nemyslím však, že slová "dosť" a "zlé" dokonale vystihujú to, čo sa odohralo potom.... Keby ste tak mohli nazrieť do môjho vnútra.... Zistili by ste, ako veľmi som obanovala všetko, čo som spravila :-(
Sypem si tu popol na hlavu a možno máte dojem, že nepotrebujete čítať takú horkú depresiu aká ma momentálne sprevádza posledné dni. Mne však neostáva iné, iba sa z nej vypísať a dúfať, že raz pominie.
Pred rokom a pol, keď som tajne chodila za Adamom na hrádzu som si nebola povedala, že sa mi stane TO! Asi som bola naivná a hlúpa. A možno niekto vyšší videl moje skutočné ja - egocentrické, bezcharakterné, ktoré potrebuje dostať príučku. Vraj sa všetko deje z nejakej príčiny a všetko by sme mali prijímať s láskou, ale ako mám prijať TOTO?!
Pomaly sa dostávame k rozuzleniu toho, okolo čoho tu stále chodím a nikdy sa nevyjadrím. Obávam sa však, že ak to vypustím z úst alebo napíšem, bude to pravda. Bojím sa jej a nenávidím ju. Aby ste však chápali moju bolesť, musíte vedieť všetko.............
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára