....keby som tak mohla vrátiť ten čas....

Hm, ani som netušila aký je to stres sem niečo napísať. Myslela som, že v anonymite internetového sveta, bez mena (teda to tu mám), bez fotky (aj tá tu je) to bude jednoduchšie. Ale mýlila som sa...

        Určite poznáte (a teraz som použila najčastejšiu frázu svojej kamošky, lebo ona je taká "drbna") pieseň od Tiny  Si sám
A určite veľa z Vás sa v nej našlo. Podobne ako aj ja.... "Keby som tak mohla vrátiť ten čas..." sa v nej spieva a mňa mrazí. Veľakrát mi hlavou prúdi práve táto veta. Keby som tak mohla vrátiť ten čas, urobila by som všetko inak? Som naozaj tak nešťastná a nevďačná zato, čo ma postretlo? Žial, opäť Vás musím sklamať, lebo ja vááážne nepoznám jednoznačnú odpoveď. (Ak ste si práve teraz pomysleli, že "tá nič nevie, tú čítať nebudem", tak radšej choďte preč:) Všetko v miery samozrejme, ale ja som tu  kvôli nezodpovedaným otázkam a ak niekto máte dobrú odpoveď, sem s ňou).

       Myslím si, že väčšina z Vás sa už dostala do situácie, kedy si musela vybrať. (Možno si poviete, že život je celý o voľbách, ale práve kvôli zodpovednosti a dôsledkov našej voľby, sú niektoré bolestivé, iné ťažké, ďalšie zase nie jednozačné). A ja hovorím o voľbe: ten, či tamten. Ak sa ešte niektorá z Vás nedostala do takejto situácie, tak sa s veľkou pravdepodobnosťou raz dostane. Prečo si to myslím a prečo Vás straším? Lebo, podľa mňa, je to prirodzený kolobeh života, kedy stretávame ľudí za nejakým účelom. Niečo nám dajú, niekam nás posunú tak, aby sme išli presne po, nám určenej, ceste. Ak Vás bude zaujímať môj príbeh ďalej, uvedomíte si, že na tom čo hovorím, niečo naozaj je.

.....................................................................................................................

Pardon mala som telefonát od Erika... V týchto chvíľach si pospevujem: keby som tak mohla vrátiť ten čas...... :-(